Kliknutím prejdeš na
www.giant-bicycles.com
Reklama
MTBIKER odporúča Dohňany-Púchov Trophy
Sme mediálnym partnerom akcie.

Táto akcia ešte u nás nemá kompletné propozície - doplníme ich čoskoro.

Zatiaľ si môžeš pozrieť reportáž z minulého ročníka.
Reportáž: Dohňany - Púchov Trophy - maratónska klasika na strednom Považí

Akcia s názvom Dohňany - Púchov Trophy minulú sobotu písala už svoj tretí ročník. Niektoré veci sa síce zmenili, no kvalitné zázemie a náročné podmienky sú stabilné a nemenné. Veď ktorý maratón sa napokon môže pýšiť účasťou viacnásobného majstra sveta v štartovom poli?

 

Nová séria, zabehnuté trate - Do tretice všetko najlepšie?


Hoci cyklomaratónska história v Púchove má dlhoročnú tradíciu, zázemie tohto maratónu v Dohňanoch, tak ako ho poznáme dnes, sa uskutočnilo iba po tretíkrát. Aktuálny ročník je začlenený do novovzniknutej série MOUTAIN BIKE SPIRIT TOUR. V praxi však klasický účastník nepocítil žiadne výrazné zmeny. Parkovanie, zázemie aj trate zostali v nezmenenej podobe. Dokonca aj podmienky a počasie boli takmer identické ako minulý rok.



Zázemie a registrácia: CK EPIC = záruka vysokého komfortu


Keďže ja som prakticky miestny a mám to do Dohňan na skok, tak riešim registráciu vždy už deň vopred, kedy je kľud a nehrozí žiadne zdržanie, a ako bonus si môžem ráno pospať o niečo dlhšie, respektíve stíham pofotiť pár záberov pred štartom dlhej trate. O to viac ma prekvapilo, že ani ráno v deň pretekov sa žiadne kolóny pri registrácii nekonali. Organizátorom všetko pekne odsýpalo a myslím, že príjemne prekvapení boli aj samotní účastníci. Až na odľahlé parkovanie je v okolí areálu cyklistického klubu EPIC vždy všetko tip-top a okrem veľkého “festivalového” zastrešeného stanu, kde sa vydáva jedlo a nápoje, sú k dispozícii početné umyvárne pre jazdcov aj ich tátošov, oddychová zóna s tulivakmi a perkusionistické združenie pod názvom JAMADAN, ktorí sa neskôr presunuli do stúpania na predposlednú občerstvovačku, kde údermi bubnov hecovali bikerov k maximálnemu výkonu.



Na podujatí nechýbal ani náš MTBIKER stánok, kde ste si mohli naživo okukať a ohmatať čerstvo predstavenú sadu Shimano XT 8100. V tomto ohľade Dohňany naozaj držia latku veľmi vysoko a po stránke organizácie im naozaj nie je čo vytknúť.



S majstrom sveta na štartovnej čiare (aj na bedni)


Nebýva zvykom, že by ste sa mohli ako “hobík” postaviť na štart vedľa viacnásobného majstra sveta. V Dohňanoch sa vďaka firme Janom, ktorá je okrem iného aj sponzorom tímu Deceuninck - Quick Step podaril husársky kúsok v podobe účasti profesionálneho cyklistu Zdeňka Štybara, ktorý si prvýkrát prišiel vyskúšať namiesto cyklokrosu MTB maratón. Na 60-kilometrovej blatistej trati nenašiel premožiteľa a cieľovú pásku preťal s očakávaním ako prvý. Myslím, že radosť mali dokonca aj Vlado Hojdík a Andrej Kubiš, ktorí mali fotku zo stupňa víťazov, ktorú len tak niekto nemá .



Skvelé počasie a aj atmosféra


No, ale to už som trochu predbehol, lebo najskôr by sa patrilo povedať, ako to celé vlastne prebiehalo. Ako prví odštartovali s úderom desiatej hodiny borci na dlhej trati, ktorých sa nazbierala zhruba stovka. Ja som si s tímovým kolegom Robom Gombalom počkal na štart 40-kilometrovej trate, ktorý bol naplánovaný na 11:00. Vzhľadom na minuloročnú skúsenosť v blatistých podmienkach, kedy som to v prvej polovici prepálil a druhú polovicu pretekov sa trápil s kŕčami, som si dnes povedal, že zvolím opačnú taktiku, a že prvú polovicu pôjdem na pol plynu a na mojich obľúbených Lachoveckých trailoch sa uvidí, či budem postupne pridávať, alebo si maratón užijem. V každom prípade mojim osobným cieľom je vždy mať lepší čas ako najlepšia žena .



Na trati - dejavu z minulého ročníka


Po daždivom pracovnom týždni sa v piatok počasie konečne umúdrilo a v sobotu slnko úradovalo na plné obrátky. Výdatné zrážky v kombinácii s málo nasiakavým podložím pripravili opäť náročné blatisté podmienky, ktoré som si dobre pamätal z minulého ročníka. Po úvodnom rozjazde po hlavnej ceste za sprievodným vozidlom sme vhupli do prvého čvachtavého stúpania poza obec Zbora.



“Vražda” v štádiu pokusu v priamom prenose


Zhruba po dvoch kilometroch stúpania nasledovalo klesanie po lúkach, ktoré už našťastie boli pekne suché a vyfúkané. V prvom asfaltovom zjazde však na mňa číhala najväčšia nástraha celého maratónu v podobe samovražednej mačky, ktorá si to na poslednú chvíľu nasmerovala pod moje predné koleso v rýchlosti cez 50 kilometrov v hodine. Počas tohto nepríjemného stretu som stihol prekonať zopár infarktov, zakričať si nepublikovateľne na celú ulicu a vydesiť pár bikerov rútiacich sa za mnou podobnou rýchlosťou. Našťastie (pre mňa, pre mačku asi nie) všetko dobre dopadlo, a preteky sa pre mňa neskončili na ôsmom kilometri. Po krátkom predýchaní nasledovalo opäť tiahle stúpanie po kamenistej ceste do Mostišťa, kde už podklad bol podstatne príjemnejší. Záverom tohto úseku je romantický prejazd po úzkej cestičke ponad miestny rybník okolo malého vodopádu.



Mokré Lachovecké singláče dali bikerom zabrať


Stúpania na chvíľu vystriedajú asfaltové presuny a už sme na prvej občerstovačke v Ihrišti. Tu sa asi prvýkrát v histórii zastavujem za účelom vyhotovenia pár fotiek, trochu sa poobčerstvujem, poďakujem šarmantným “bufetárkam” a púšťam sa opäť na stíhaciu jazdu prvej ženy na trati, ktorá medzičasom preletela okolo.

Krátke lúčne stúpanie vystriedal prvý singláč a čochvíľa sme sa ocitli na Lachovci, kde je to singláčmi dostlova popretkávané. Osliznuté korene a mäkký podklad však dali poriadne zabrať a tam, kde obvykle zvyknem blbnúť a šliapať na plný plyn, som išiel skôr opatrne, aby som nepoškodil seba ani materiál. Zároveň to bol výborný terén na preverenie schopností testovacieho biku Kellys Hacker 70. Minulý rok som v týchto miestach na striedačku zúfalo vyberal hrudy bahna z upchatej zadnej stavby celopéra, rezignovane fotil zablokované koleso a tlačil.



Tento rok bolo HT-čko rozhodne rozumnejšia voľba a aj keď som ešte nebol s bicyklom úplne zžitý a trochu mi chýbala teleskopka, tak s priechodnosťou plášťov som nemal absolútne žiadny problém a maratónske zápolenie som si naplno užíval. Trať sa v podstate stále preklápala smerom hore a dole až k druhej občerstvovačke v časti Vieska-Bezdedov. Tam som si pýtal od chalanov 52%-ný jonťák, ale keď sa nemali k činu, dal som omylom pepsi colu, jonťák, banán do dresu a pokračoval v stúpaní. Hoci v týchto kopcoch už mám toho vždy poriadne dosť, na prejazd “drum&bass zóny” sa vždy hecnem a dupem čo to dá.



Koniec dobrý, všetko dobré


Keďže viem, že do cieľa je to od Hrabovky cca 8 kilometrov a čaká nás už len posledný kopec, tak sa snažím trochu rozbehnúť svoj diesel-agregát a trochu si vylepšiť umiestnenie. V kopci dobieham mladého bikera, ktorého kŕče skolia vedľa cesty a pomaly sa predieram dopredu. Nasleduje opatrný zjazd naspäť do Viesky, nepríjemná strmá ľavotočivá odbočka, kde mi padá reťaz pod zbesilým radením z veľkej na malú a stíhačka popri železnici do cieľa. Tu sa snažím držať zubami-nechtami dvoch bikerov v závese, jeden to po chvíli vzdáva a s druhým sa presúvam takticky k cieľu pomedzi účastníkov z 16-kilometrovej trate. V záverečnom špurte na cieľovej rovinke nám nečakane trochu skríži cestu pretekárka z krátkej a môj boj o tridsiatu priečku je prehratý. Bol to však napínavý boj až do cieľa, a rozhodne som si ho užil, aj napriek mojej slabej kondičke.



Ďen D - pre “velkáčov” aj “malkáčov”


Keďže maratón sa konal 1. júna, čo je zároveň medzinárodný deň detí, samozrejme nesmeli chýbať sprievodné akcie a simultánne preteky pre deti. Všetci účastníci dostali pamätnú perníkovú medialu a niektorí si vyskúšali aj víťazné pózovanie po vzore Petra Sagana z majstrovstiev sveta.



Výsledky


Napriek náročným podmienkam to na dlhej trati Zdeněk Štybar všetkým natrel a cieľovú pásku preťal 5 minút pred Kájom Hartlom a Vladimírom Hojdíkom.
Na 40-kilometrovej trati exceloval český pretekár Michael Zeťák, ktorý o 14 sekúnd predbehol Miroslava Michálka, za ktorými prešiel cieľom ako tretí Hyněk Tekula. Na krátkej trati dominoval Juraj Špindor z Kaktusu. Zo žien si s náročnými podmienkami poradila najlepšie Zlatica Muchová na 65 km trati, Monika Kadlecová na 40 km trati a kadetka Sofia Ungerová na 16 km trati.



Dohňany - Púchov Trophy v číslach


  • Trate: 65 km, 40 km, 16 km
  • Prevýšenie: 419 m, 1275 m, 2250 m
  • Počet účastníkov: 486
  • Výsledky
  • GPX trasy




Dohňansko - Púchovský maratón bol, je a bude pre mňa vždy srdcovou záležitosťou. Nielen pre to, že ho mám za rohom, ale najmä preto, lebo málokde je taký vysoký podiel singláčov a trailov na trati ako tu. Nie je to len nutná naháňačka po širokých štrkových a lesných cestách, ale v takýchto podmienkach musí človek naozaj poctivo siahnuť na dno svojich síl a o víťazovi rozhodne nielen výkonnosť, ale aj bezchybná technika. Svoje o tom určite vie aj Imroman, ktorého videoreport si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Celkom na záver ešte uvediem informáciu, že séria Moutain Bike Spirit Tour pokračuje 22.6. maratónom v Stupave.

Fotogaléria k článku

 

Dohňany-Púchov Trophy

(minulý ročník)
06.06.2020 (ešte 3 dni)
MTB - maratón
Dohňany (Slovensko)

Páči sa Ti táto akcia?

Tvoje hodnotenie: 0

Naspäť do kalendára